Chris Barnes posilnil rady fínskych TORTURE KILLER! Tá správa pred pár mesiacmi pôsobila ako rozbuška. Každý správny fanúšik SIX FEET UNDER, OBITUARY, ale i CANNIBAL CORPSE spozornel a čakal, čo sa bude diať. Udial sa nový album „Swarm!“, ktorý vychádza na konci februára pod značkou Metal Blade Records a práve o ňom bola reč s gitaristom Jarim Lainem.

Doterajšia kariéra TORTURE KILLER mi v mnohom pripomína death metalovú verziu filmu Rock Star s Markom Wahlbergom v hlavnej úlohe. Ako to vlastne celé prebiehalo? Ako sa mladá fínska kapela dostala k spolupráci s jedným z pionierov death metalu?

(smiech) Celé je to pre nás všetkých stále veľkým prekvapením. Na konci roku 2004, keď nás čakalo naše vôbec prvé európske turné, sme sa akosi nezhodli s naším pôvodným spevákom. Dva dni pred začiatkom turné sme ešte mali to šťastie, že sa nám podarilo za neho nájsť náhradu. Na našej stránke sme však fanúšikov informovali, že s novým albumom budú problémy, nakoľko nemáme stabilnú zostavu. Po pár dňoch na šnúre sme dostali e-mail od Chrisa Barnesa, ktorý sa cez rôzne zdroje dopočul o fínskej kapele, ktorá sa volá TORTURE KILLER. Bol na našej stránke, čítal o problémoch, ktoré máme, vypočul si zopár ukážok a páčilo sa mu to. Vôbec neskrývame, že práve on a jeho SIX FEET UNDER sú pre nás tým najväčším vzorom. Aj tento fakt mu bol sympatický - tvorba TORTURE KILLER je pre neho proste jeden veľký kompliment. Pokračovanie tohto príbehu je, presne ako si povedal, akoby vystrihnuté zo scenára nejakého hollywoodskeho filmu.

Ako vlastne prebiehal celý proces písania, skladania a nahrávania nového albumu? Pokiaľ viem, Chris bol na Floride, vy ste zasa pracovali doma vo Fínsku.

Áno, v podstate to bolo tak, že keď sa Chris definitívne dostal do obrazu a bolo jasné, že s nami bude spolupracovať, mali sme už hotovú prakticky všetku muziku na nový album. S čím sme trápili, boli jednoznačne texty. Kompletne pripravené skladby s hudbou aj textami sme tak mali iba štyri. Všetko ostatné boli iba základné štruktúry kompozícií. Hudba tam bola, ale čisto bez textov a vokálnych liniek – tie sme jednoducho nemali dokončené. Práca na albume bola teda v konečnom dôsledku veľmi odlišná od spôsobu, akým fungujú napríklad takí SIX FEET UNDER. Oni sú na rozdiel od nás totálni profesionáli, nevenujú sa ničomu inému iba hudbe – ak nie sú na turné, tak nahrávajú. Ak nemajú európsku šnúru, tak hrajú v Amerike. Album „Swarm!“ sa tak nahrával v dvoch rozličných štúdiách. Základy skladieb sme nahrávali pred viac ako rokom u nás vo Fínsku – to znamená bicie, basgitaru a gitary. Nahrávky sme poslali Chrisovi do Štátov a on pridal v štúdiu v Miami svoje vokály. To bolo približne v máji alebo júni. Celý album bol napokon dokončený v novembri minulého roka.

Niekomu sa možno bude zdať, že celá tá spolupráca Barnesa s TORTURE KILLER je rovnakým marketingovým ťahom ako napríklad naposledy PATHS OF POSSESSION s Corpsegrinderom za mikrofónom.

S Chrisom som sa rozprával aj na túto tému. Mám pocit, že je veľmi rád, že je súčasťou TORTURE KILLER, páči sa mu muzika, ktorú s nami robí a príslušnosť k našej kapele dáva aj patrične najavo. PATHS OF POSSESSION je úplne odlišný štýl hudby v porovnaní s tou, akú robí George „Corpsegrinder“ Fisher v CANNIBAL CORPSE. Myslím, že chcel jednoducho vyskúšať niečo nové, čo ale rozhodne nie je prípad Barnesovho účinkovania v TORTURE KILLER. Náš štýl je veľmi podobný tomu, ktorý produkujú SIX FEET UNDER. Úprimne povedané, PATHS OF POSSESSION sa mi nie veľmi sa pozdávajú. Georga radšej počúvam, keď sa venuje tomu, čo vie najlepšie. Neviem toho veľa o marketingovým stratégiách, ale myslím, že Chris Barnes by zarobil viac peňazí s novým albumom SIX FEET UNDER, alebo hosťovaním u CANNIBAL CORPSE. TORTURE KILLER teda rozhodne nevnímam ako niečo, z čoho by chcel Barnes vytĺcť prachy.

Ako by si vlastne porovnal váš nový album „Swarm!“ s debutom „From Maggots To Devour“? Je Barnes za mikrofónom jediným rozdielom, alebo máš pocit, že za posunutie vašej hudby na vyšší level môže viacero faktorov?

Všetko okolo prvého albumu sme zvládli v rekordne krátkom čase, najmä skladanie materiálu. Bolo to veľmi spontánne. Nemali sme žiadne veľké plány či ciele, jednoducho sme chceli zložiť deväť skladieb a vzápätí ich nahrať ako album. Nič sme neanalyzovali, nad ničím sme nepremýšľali. Ak sa nám páčila nejaká pasáž, alebo gitarový riff, jednoducho sme ho nahrali a nechali tak. Nehrozili nijaké pochybnosti o tom, čo robíme. Pri novinke to bolo úplne inak. Všetko sme rozoberali do veľkých podrobností. Bolo to vlastne prvýkrát, čo sme skladali hudbu tohto druhu, takýto death metal v strednom tempe. Predtým sme hrali o dosť rýchlejšie, takže do tohto nového štýlu sme sa museli chvíľu dostávať, zvykať si naň. Platí tu proste fakt, že prvých deväť skladieb, ktoré zložíš, nemusí byť tých najlepších. To bol žiaľ presne prípad nášho prvého albumu. Mám ho síce stále veľmi rád, je spontánny a v mnohých ohľadoch čerstvý, ale tentokrát sme to celé chceli urobiť úplne inak. Mať Chrisa Barnesa v kapele, to samozrejme výrazne zmení jej zvuk, ale výborné je aj to, že okrem spevu sa venoval aj produkcii a písaniu textov. Je autorom šiestich skladieb z celkových desiatich po textovej stránke. Rozdiely medzi naším debutom a novým albumom sú teda určite veľmi veľké.

Na vašej novinke „Swarm!“ sa mi veľmi pozdáva tá severská, melancholická atmosféra, ktorú ste zasadili do príjemných melodických gitarových vyhrávok v skladbách „Forever Dead“ a „A Funeral For The Masses“. Bolo to cielené, alebo skôr úplne spontánne?

Všetci uprednostňujeme americkú death metalovú školu. V tomto však s tebou musím súhlasiť, tá severská atmosféra je v týchto dvoch skladbách naozaj badateľná. Dôvod, pre ktorý sme ich použili, je jednoducho dynamika albumu. Pre väčší spád potrebuje nahrávka svoje vrcholy v podobe práve takýchto melodických liniek a gitarových sól. V rýchlych sólach v štýle SLAYER máme ešte čo doháňať a cvičiť, ale v každom prípade sme ich tam potrebovali. Čo sa melodických pasáží týka, ide o dva či tri momenty na celom albume, ale sú veľmi dôležité. Aj maličkosti a drobné rozdiely v porovnaní s pomerne jednotným a podobným hudobným výrazom v konečnom dôsledku rozhodnú o celkovom dojme z albumu.

Kto je vlastne tvoj gitarový hrdina? Máš nejakú obľúbenú kapelu, konkrétnych gitaristov, alebo je to proste tak, že vy dvaja s Tuomasom ste fínski West a Peres?

(smiech) Naozaj nad tým neuvažujem takýmto spôsobom. Nikdy som nepočúval nejakú kapelu preto, že by v nej hral fenomenálny gitarista. Vždy sa mi skôr páčili tí muzikanti, ktorí dokázali zložiť výborné gitarové riffy. To je to, čo uznávajú aj ostatní chalani z kapely, toto sú pre nás tí skutoční gitaroví hrdinovia. V každom prípade sa mi páči práca chlapcov z MONSTROSITY. Sú úplne úžasní, hlavne Tony Norman, ktorý hrá teraz v MORBID ANGEL. Okrem nich samozrejme James Murphy, to je pre mňa gitarový guru. No a pochopiteľne tiež Chuck z DEATH, on bol fantastický s tými neuveriteľnými sólami, ktoré boli nielen rýchle, ale aj krásne sledovali melodické linky. Mám veľmi rád hru týchto pánov, ale vo všeobecnosti som skôr zaťažený na spomínané gitarové riffy.

Ako sa ti z tohto pohľadu pozdávali minuloročné albumy od SIX FEET UNDER a OBITUARY?

Je úžasné, že sú OBITUARY späť. Keď som si prvýkrát pustil ich nový album, už pri úvodnej skladbe mi vzrušením stáli všetky vlasy na hlave – nie že by som ich mal nejako veľa (smiech). Bol to v každom prípade fantastický pocit, ako keby som sa vrátil strojom času do minulosti. Samozrejme, že to už nie je také dobré ako klasické albumy od OBITUARY, ale aj tak sa mi to veľmi páči. To isté platí aj pre SIX FEET UNDER. Nový album je oveľa lepší ako jeho dvaja predchodcovia. V oboch prípadoch teda ide rozhodne o dobré dosky, ale to najlepšie za minulý rok nahrali určite BOLT THROWER.

V Rádiu_FM budeme mať noc s fínskou metalovou hudbou. Celé dve hodiny si budeme hrať skladby iba od fínskych kapiel. Ako by si slovenským a českým poslucháčom opísal tvoju krajinu a ľudí, čo v nej žijú?

Je to všetko v zásade veľmi podobné akejkoľvek inej škandinávskej krajine. Ľudia sú tu spočiatku pri zoznamovaní veľmi tichí, potrebuješ trochu času, kým si na to zvykneš a kým ich lepšie spoznáš. Keď stretneš Fína, prvé dve hodiny je úplne ticho. Ak samozrejme nie je ožratý (smiech). Fíni sú spočiatku veľmi rezervovaní, tichí, odmeraní, potrebujú veľa času, kým s nimi môžeš viesť bežný rozhovor. Spoločenská konverzácia vo všeobecnosti nie je naša silná stránka. Sme tej zásady, že keď nemáš povedať niečo múdre, radšej buď ticho. A to je všetko, čo ti k tomu poviem. (smiech)

Ako vyzerá súčasná fínska metalová a rocková scéna? Z nášho pohľadu je to skôr záležitosť melodických kapiel ako NIGHTWISH, HIM alebo THE RASMUS. Do akej miery sa u vás presadzujú extrémnejšie kapely ako napríklad vy, alebo ROTTEN SOUND, DEATHBOUND či SEAR?

Áno, je tu zopár extrémnych spolkov, ale väčšinou je to tak, ako si povedal. Fínsko je naozaj známe skôr ako krajina s melodickými kapelami typu NIGHTWISH. Naozaj neviem, čím to je. Celé tie roky sa tu extrémnejšie metalové žánre pohybovali v rámci veľmi malej scény. Black metalu sa vo Fínsku možno darí ešte lepšie, death metal je ale naozaj dosť v úzadí. Dúfam, že v budúcnosti sa to zmení a nejaké tie fínske death metalové kapely sa zviditeľnia. Máme možno štyri alebo päť naozaj úžasných skupín, snáď sa im niekedy podarí preraziť. Metalu ako takému sa tu u nás vo Fínsku naozaj darí. V národných rebríčkoch predajnosti sa metalové albumy veľakrát umiestňujú na popredných miestach. Nie že by k tomu bolo potrebných predať extrémne veľa kusov, ale je príjemné vidieť, keď metalový interpret za sebou zanechá napríklad Eminema alebo 50 Centa. (smiech)

Ako teda vyzerá blízka budúcnosť vašej kapely? Uvidíme TORTURE KILLER na turné u nás na Slovensku alebo v Česku?

Dúfam, že áno. V tomto momente však v prvom rade čakáme na vydanie nového albumu. V našom prípade ide v podstate o novú kapelu. Máme už na konte jeden album, ale teraz s Chrisom je to naozaj nová kapela. Vydavateľstvo musí najskôr vidieť, ako a či vôbec sa predávame, aby mohlo vôbec uvažovať o niečom takom ako je koncertná šnúra. Okrem toho, SIX FEET UNDER ako profesionálni muzikanti majú doslova nabitý kalendár, bude teda ťažké zosúladiť ich a náš program. Nie je to jednoduché ani z nášho pohľadu. Všetci sme zamestnaní a rozhodne nechceme naše miesta opustiť pre nejaké dvojtýždňové turné. To nám za to naozaj nestojí. Situácia je teda dosť zložitá, ale je určite dúfam, že sa nám to raz podarí aj s koncertnou šnúrou.

Fotografie: www.torturekiller.com